VŠETKO O KOŽI
VŠETKO O KOŽI
Ľudská koža je životne dôležitý orgán. Je zrkadlom svojho pána. Reguluje, dýcha, chráni. Každá je jedinečná, líši sa u každého človeka podľa prirodzených vlastností a biologického veku. Hrá významnú rolu v psychike človeka. Ako najviditeľnejší ukazovateľ zdravia ovplyvňuje stav kože i to, aký zo seba máme pocit a ako nás vnímajú ostatní. Keď je koža zdravá a bez problémov, cítime sa spokojne a sebaisto.
STAVBA KOŽE
Základnými stavebnými časťami našej pokožky sú bunky /lat. cellula/, ktoré sa delia na hlavné a vedľajšie útvary alebo na tzv. deriváty. Hlavnými typmi buniek sú keratínocyty a korneocyty, ktoré tvoria asi 90% buniek pokožky. Krvné cievy sa v pokožke nenachádzajú, bunky sú vyživované difúzne. Najvýznamnejšími sú a zároveň najpočetnejšie zastúpenie majú práve keratínocyty, ktoré produkujú keratín /gr. keratos/. Tieto bunky sa tvarom podobajú valcu so základňou cca 20 mikrometrov, obsahujú životaschopné jadro a približne 70% ich objemového množstva tvorí práve voda.
Vedľajšími alebo derivátmi hlavných buniek sú melanocyty, Merkelove bunky a Langerhansove bunky. Melanocity sú pigmentotvorné bunky a ich približné zastúpenie je asi 5% z celkového počtu buniek. Farbu kože podmieňuje pigment (melanín, hemoglobín a jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanocyty sa nachádzajú v bazálnej vrstve, ale svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch sú melanozómy a v ich výbežkoch melanínové granuly, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovaných skupín.
Aj z tohto dôvodu hrajú významnú rolu pri kontaktných alergiách, pri prijatí kožných transplantátov, atď. Ak je naša pokožka zdravá, odmigrované bunky sa nahrádzajú novými. Avšak vonkajšími vplyvmi, ako je opakovaná a silná expozícia UV žiareniu, fotochemoperapia a požívanie imunosupresívnych liekov, môže byť narušená ich činnosť a schopnosť regenerácie, čo môže mať za následok zníženie imunitnej funkcie pokožky.
Z týchto dôvodov je ontogenéza Merkelových buniek kontroverzná. V novších prácach a publikáciách sa presadzuje názor, že ide skôr o modifikované keratinocyty ako neuroendokrinné bunky. V patologických stavoch bývajú Merkelove bunky zmnožené v koži poškodenej slnečným žiarením. Súvislosť s týmto javom však nie je objasnená.
RÔZNA SKLADBA KOŽE NA RÔZNYCH ČASTIACH TELA
Myslíte si, že naša koža má jednotnú skladbu na celom tele? Mylná predstava. Náš najrozsiahlejší a najťažší orgán má totiž rôznu štruktúru podľa lokalizácie. Štruktúra a tiež textúra kože je iná na tvári, päte, pod pazuchami i na hlave. Ale poďme pekne od začiatku a pozrime sa na jej anatómiu.
Zložitosť skladby kožke si uvedomíme len pri skúmaní schematického zobrazenia jej prierezu. Viditeľná povrchová vrstva bunkového tkaniva sa nazýva „pokožkou“ /lat. epidermis/. Epitelovú vrstvu, tvoria viacvrstvové ploché rohovatejúce bunky - keratinocyty. Pod ňou sa nachádza hrubšie väzivové tkanivo, vlastná koža – „zamša“ /lat. dermis, corium/. Väzivové tkanivo sa skladá z vrstiev riedkeho kolagénového väziva a tuhého kolagénového neusporiadaného väziva. Spoločným výrazom pre pokožku a zamšu je „kutis“ /lat. cutis/. Každá spomenutá vrstva plní inú funkciu a úlohy a podľa toho je rozdielne usporiadaná. Tesne pod zamšou sa rozprestiera „podkožie“, čiže vrstva podkožného tukového väziva /lat. hypodermis, subcutis/, ktorý je považovaný za súčasť kože ale niekedy za spojivový článok medzi kožou a svalstvom.
Epiderma pozostáva z 5 vrstiev, a to stratum basale, stratum spinosum( spoločne sa nazývajú stratum germinativum), stratum granulosum, stratum lucidum (iba v hrubom type pokožky, bielkovina eleidín) a stratum corneum (nachádzajú sa tu odumreté bunky, ktoré sa od povrchu odlupujú v podobe šupín).
V epiderme sa nachádzajú keratinocyty, melanocyty (tvoria pigment melanín), Langerhansove bunky (makrofágy) a Merkelove bunky (mechanoreceptory), avšak tie iba v hrubom type pokožky.
K derivátom alebo vedľajším útvarom epidermy (odvodeným od kože) patria vlasy, nechty, mazové a potné žľazy. Žľazový epitel mliečnej žľazy vzniká z epidermy.
Vzhľadom k tomu, že koža je elastická, môže sa rozťahovať a pokrývať veľké plochy i v takých prípadoch, akým je tehotenstvo alebo napr. opuch.
Pri bližšom pozorovaní nášho tela môžeme na určitých častiach zbadať lišty a brázdy, usporiadané do charakteristických obrazcov. Tieto lišty sa objavujú už v 13. týždni vnútromaternicového vývoja dieťaťa na končekoch prstov, neskôr na častiach rúk a nôh. Vzorce, ktoré vytvárajú brázdy a lišty, sa nazývajú dermatoglyfy. Sú pre každého jedinca jedinečné, tvoria rozmanité kľučky, oblúčiky a víry a ich kombinácia slúži i na identifikáciu osôb. Dermatoglyfy boli najmä v minulosti predmetom intenzívneho záujmu medicíny, antropológie ako i kriminalistiky.
ÚLOHY A FUNKCIE KOŽE
Koža hrá dôležité úlohy a spolu s ostatnými kožnými útvarmi ako sú vlasy/chlpy, nechty, potné a mazové žľazy, tvorí geneticky podmienený fenotyp človeka. Tieto úlohy sú nezanedbateľné pre naše zdravie a pohodu, jedným slovom, pre život.
Jej najdôležitejšou funkciou je ochranná funkcia. Totiž koža funguje ako bariéra medzi okolitým svetom a vnútorným prostredím tela. Funguje ako mechanická a chemická bariéra a pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela. Chráni nás pred vonkajšími vplyvmi:
- chemickými - koža má ochrannú schopnosť hydrolipidického filmu a ochranného kyslého plášťa, tým pomáha chrániť telo pred škodlivými alkalickými chemickými látkami;
- aj biologickými - obraňuje nás pred inváziami mikroorganizmov, baktérií a vírusov. Rohová vrstva a jej ochranný kyslý plášť tvoria bariéru proti baktériám a plesniam. Ak niektoré prejdú prvou obrannou líniou, zareaguje imunitný systém kože. V rámci infekčných ochorení a alergií má aj imunitnú funkciu.
Dôležitú úlohu hrá v udržiavaní konštantnej telesnej teploty.
Tukové bunky v podkoží izolujú telo od chladu a tepla, avšak termoregulácia sa prejaví i napr. zúžením alebo rozšírením krvných ciev. Pokiaľ telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žľazy produkciou zvýšeného množstva potu a krvné cievy svojím rozšírením, ktoré umožňuje krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdať teplo okoliu. Pokiaľ je človeku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že potné žľazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku sťahu.
Vďaka medzibunkovej hmote a kožným žľazám je schopná do určitej miery regulovať vstrebávanie žiaducich i nežiaducich látok. Koža je schopná vylučovať rôzne látky z tela a potením a vylučovaním solí ovplyvňuje vodný režim v tele. Obsahuje prirodzené hydratačné faktory pochádzajúce z mazových olejov rohovej vrstvy vrátane kyseliny mliečnej a urey. Tie na seba viažu vodu a pomáhajú zachovávať pružnosť, pevnosť a vláčnosť pokožky. Ak tieto faktory chýbajú, koža stráca vlhkosť a ak táto hodnota klesne pod 8 až 10 %, stáva sa drsnou, suchou, náchylnou na praskanie, prestáva plniť funkciu ochrannej bariéry. Pokožka sama má však schopnosť vodu zadržiavať, čo umožňuje nielen zachovávať si elasticitu, ale tiež udržovať rovnováhu tekutín a elektrolytov v organizme.
Prostredníctvom kožných pórov je koža schopná prijímať zo vzduchu kyslík a vylučovať oxid uhličitý a vodné pary. Dýchacia schopnosť kože je funkčne dôležitejšia ako vstrebávacia schopnosť. Tak aj jej obmedzené dýchanie sa prejavuje rôznym poškodením ako sú začervenanie, ekzém či zaparenie.
Je sídlom i senzorických orgánov, napr. vnímania tepelných podnetov, dotykov, bolestí. Obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak či svrbenie. Vďaka nervovým zakončeniam a obsahu veľkého množstva buniek je citlivá na tlak, vibrácie, dotyk, bolesť a teplotu.
Koža je zásobárňou energie, vstrebáva látky rozpustené v tukoch a reguluje prenikanie látok zvnútra tela do okolitého prostredia. Nadbytočná energia prijatá potravou sa vo forme tukov uskladňuje v podkožnom tukovom väzive. Tukové bunky v podkoží slúžia ako dôležité uskladňovacie jednotky pre živiny. Keď ich telo potrebuje, prenikajú do okolitých krvných ciev a tie ich prepravujú tam, kde sú potrebné.
Pôsobením ultrafialového žiarenia sa v koži syntetizuje vitamín D. Okrem pozitívneho vplyvu na stavbu kostí sa podieľa na činnosti imunitného systému. Keď je však pravidelne vystavovaná UV žiareniu, zvyšuje sa produkcia melanínu v bazálnej vrstve a koža sa chráni zhrubnutím a objavuje sa hyperpigmentácia. Tiež obsahuje špecifickú tukovú substanciu, ktorá robí kožu prakticky vodotesnú.
V neposlednom rade má regeneračnú schopnosť a tiež komunikačnú, napr. sčervenaním alebo zblednutím. Tým dávame aj náš momentálny či duševný stav na vedomie okoliu.
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- What is the skin?
- What to know about hyperpigmentation
- Structure and functions of the skin