HISTÓRIA KOZMETIKY

Záznamy ukazujú že starovekí Egypťania sa pravidelne kúpali. Ebersov papyrus, lekársky dokument z obdobia okolo roku 1500 pred n.l., popisuje miešanie rastlinných a živočíšnych olejov s alkalickými soľami na vytvorenie mydlového materiálu používaného na liečenie kožných ochorení, ako aj na umývanie.
Okolo toho istého obdobia dal Mojžiš Izraelitom detailné zákony nariaďujúce osobnú čistotu. Tiež poukázal na súvislosť hygieny so zdravím a náboženskou očistou. Prví Gréci sa kúpali z estetických dôvodov a evidentne nepoužívali mydlo – telá si čistili kusmi hliny, piesku, popola; potom sa namastili olejom a zoškrabali túto zmes kovovým nástrojom – strigilom. Tiež používali olej s popolom. Šaty sa prali bez mydla v potokoch. Je možné, že sa naučili vyrábať mydlo od Keltov. Rímsky pisateľ prvého storočia Plínius Starší vo svojom diele Historia naturalis (Prírodoveda) používa galské slovo saipo, od ktorého je zrejme odvodené slovo pre mydlo v anglickom, francúzskom, nemeckom, portugalskom, rumunskom a španielskom jazyku. Mydlo bolo podľa starej rímskej legendy pomenované podľa hory Sapo, kde sa obetúvala zver. Dážď zmyl zmes živočíšneho oleja a popola zo spáleného dreva do hliny pozdĺž Tiberu. Ženy zistili že táto „obohatená“ hlina zanechala ich šaty čistejšie bez veľkej námahy.

Germáni a Galovia sú tiež pokladaní za objaviteľov tejto substancie – z loja a popola si farbili vlasy na červeno.
Ako sa rímska civilizácia vyvíjala, rozvíjalo sa i kúpanie. Prvé zo slávnych rímskych kúpeľov zásobované vodou z akvaduktov boli vybudované okolo roku 312 pred n.l. Kúpele boli luxusne zariadené a kúpanie sa stalo veľmi populárnym. V druhom storočí n.l. grécky fyzik Galén odporúčal mydlo pre jeho liečebné aj čistiace účinky. Po páde Ríma v roku 467 a následnom zániku týchto zvykov Európa upadla do nezáujmu o verejné zdravie. Tieto životné podmienky napomohli veľkým morom stredoveku, najmä Čiernej smrti štrnásteho storočia. Iba od 17. storočia sa čistenie a kúpanie vrátilo do módy vo väčšine Európy, no stále tu zostali niektoré stredoveké krajiny, kde osobná čistota zostala dôležitá po celý čas – denné kúpanie bolo v Japonsku bežným zvykom, ako i stretávanie sa v horúcich jazierkach na Islande.

V siedmom storočí už bolo mydlárstvo v Európe zabehnutým remeslom. Gildy mydlárov žiarlivo strážili ich obchodné tajomstvá. Rastlinné a živočíšne tuky boli používané s popolom rastlín na získanie vône. Postupne pribúdali rôzne variácie na sprchovanie a šampónovanie, i na kúpanie a pranie.
Taliansko, Španielsko a Francúzsko boli prvé centrá výroby mydiel pre ich dostatočné zásobovanie surovinami ako olivový olej. Angličania začali robiť mydlo v 12. storočí. Tento obchod bol taký výhodný, že v roku 1622 udelil kráľ James I. mydlárovi monopol za 100,000 dolárov ročne (v prepočte). V niektorých krajinách bolo mydlo až do 19. storočia zaťažené daňami ako luxusný výrobok. Keď boli dane zrušené, mydlo sa stalo dostupné pre široké vrstvy obyvateľstva a štandard čistoty sa zvýšil.

Komerčné mydlárstvo sa v Amerických kolóniách začalo v roku 1608 s príchodom anglických mydlárov do Jamestownu vo Virgínii. Dlho ale stagnovalo a mydlo predávali len podomoví obchodníci výmenou za tuk, z ktorého ho aj sami vyrábali. Veľký pokrok smerom k veľkopriemyselnej výrobe znamenal patent francúzskeho chemika Nicholasa Leblanca v roku 1791 na proces výroby sodného popola (sodiumkarbonátu) z bežnej soli. Je to kyselina získaná z popola ktorá sa zmieša s tukom na vytvorenie mydla. Leblancov proces zaručil množstvo kvalitného a lacného sodného popola.

Chémia mydiel sa nezmenila až do roku 1916, keď bol v Nemecku vyvinutý prvý syntetický čistiaci prostriedok – detergent - z dôvodu, že svetová vojna zapríčinila nedostatok tukov. Sú to nemydlové čistidlá syntetizované chemicky z množstva surovín. Taktiež bolo potrebné vytvoriť čistidlo ktoré by nereagovalo vo vode s minerálmi a netvorilo nerozpustnú substanciu ako mydlo.
Výroba detergentov pre domácnosť začala v Spojených štátoch v 30. rokoch, no jej skutočný rozvoj nastal až po druhej svetovej vojne. Vojnová prestávka a potreba armády pre detergent fungujúci v morskej studenej vode stimulovali ich ďalší vývoj.

Prvé detergenty boli používané hlavne na ručné umývanie riadu a pranie vo veľkých práčovňách. V roku 1953 prevýšil predaj detergentov predaj mydiel. Detergenty nahradili mydlá pri praní, umývaní riadu aj pri upratovaní domácnosti. Takisto sa v kombinácii s mydlami používajú pri sprchovaní a kúpaní.
Od týchto prvých úspechov v chémii detergentov sa vedci zamerali na vývoj čistiacich prostriedkov, ktoré sú efektívne a ľahko použiteľné, a tiež bezpečné pre konzumentov a životné prostredie.

 

Zaujala vás táto téma a túžite sa o nej dozvedieť ešte viac?
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- Soaps & Detergents History
- The History of Spas and Spa Treatments
- Is Laundry Detergent Actually Toxic?