NEBEZPEČNÉ LÁTKY V KOZMETIKE
NEBEZPEČNÉ LÁTKY V KOZMETIKE
PREHĽAD ČASTO VYUŽÍVANÝCH NEBEZPEČNÝCH ZLOŽIEK KOZMETICKÝCH PRÍPRAVKOV
Butyl acetát je rozpúšťadlo v lakoch , zabraňuje štiepeniu. Opakované vystavovanie spôsobuje vysušovanie a popraskanie pokožky, výpary spôsobujú ospalosť a závraty, je to horľavina.
Butylated hydroxytoluune (BHT) a Butylated Hydroxyanisole (BHA) sú konzervanty. BHA sa používa v kozmetickom priemysle ako konzervačná prísada. Je to umelý antioxidant. Často sa používa aj v priemyselných krmivách pre domáce zvieratká. Ide o silne karcinogénnu látku. Okrem rakoviny spôsobuje endokrinné poruchy, alergie, neplodnosť, bunkové zmeny. Niekedy sa naozaj oplatí kúpiť produkt, ktorý nemá dlhú trvanlivosť, zato je omnoho bezpečnejší. Podobným konzervantom je aj BHT, často používaný v antiperspirantoch, v pomádach či leskoch na pery. Je menej nebezpečný. Spôsobuje najmä alergie.
PEG znamená polyetylén glykolu a je rozpúšťadlo. Je povrchový, emulzačný, čistiaci prostriedok, slúži na zvýšenie pôsobenia prostriedku. Vyskytuje sa v prípravkoch ako šampóny, deodoranty, rúže, oleje, krémy, pleťové vody, vlhčené vreckovky, zubné pasty, kondicionéry, pleťové masky, peny na holenie, dekoratívna kozmetika. Najnebezpečnejší je v podobe PEG-8 a PEG-4 laurát/laurate ako polyetylénglykol ester kyseliny laurovej, keď môže spôsobovať alergie, orgánovú systémovú toxicitu, neplodnosť. Najčastejšie sa vyskytuje v podobe PEG-100 a PEG-40 stearát, ako ester kyseliny stearátovej, keď môže spôsobovať rakovinu, vývojové, reprodukčné poruchy, oslabiť funkčnosť orgánov, podráždiť oči, kožu, jazyk.
Rovnako sa využívajú aj ako zložky zabraňujúce peneniu. V roku 1999 bola publikovaná štúdia Národného toxikologického Programu (NTP), poukazujúca na možné prepojenie dietanolamínu (DEA) a jeho pridružených zložiek s rakovinou. Tento výskum stále prebieha a zatiaľ neboli vypracované žiadne závery. Znepokojujúce je najmä podozrenie na reakcie amínov s ďalšími zložkami ako sú formaldehyd a iné, ktoré môžu vytvárať zlúčeniny nitrozoamínov, ktoré sú známe ako karcinogény. Používanie DEA amínu v kozmetických prípravkov a v prípravkoch osobnej potreby je v krajinách EU zakázané.
Diazolidinyl urea a imidazolidinyl urea sú najpoužívanejšími konzervačnými látkami po parabénoch. Je známe, že sú primárnou príčinou kontaktnej dermatitídy (Americká dermatologickáakadémia). Dve obchodné mená týchto chemikálií sú: Germall II a Germall 115. Žiadna z týchto chemikálií nemá dobré protiplesňové účinky, preto musia byť kombinované s ďalšími konzervačnými látkami. Germall 115 uvoľňuje formaldehyd pri teplotách nad 10 stupňov. Tieto chemikálie sú toxické.
Hydrochinón sa od roku 1961 používal na bielenie pigmentových melanínových škvŕn. Až donedávna bolo použitie hydrochinónu považované za bezpečné a zároveň najefektívnejší zosvetlenie kože. Odstraňovala sa s ním hyperpigmentácia, pigmentové a starecké škvrny, melazma a podobne. Dnes ale nové výskumy poukazujú na toxicitu a karcenogenitu hydrochinónu, preto je jeho použitie v niektorých štátoch zakázané, vrátane členských štátov Európskej únie. V USA táto látka zakázaná nie je. Toxický je pre imunitný a dýchací systém, pokusy na zvieratách dokazujú endokrinné poškodenie.
Iodopropynyl butylcarbamate sa používa ako konzervačný prostriedok v mnohých kozmetických prostriedkoch a prostriedkoch osobnej starostlivosti. Je zakázaný v Japonsku. Je to toxín nebezpečný pre pečeň.
V rúžoch sa môže nachádzať niekoľko nebezpečných látok. Zdravotné ťažkosti môžu spôsobovať ťažké kovy ako kadmium a chróm, nachádzajúce sa v rúžoch. Môžu spôsobovať zápaly kože alebo poškodenie obličiek pri dlhodobom používaní výrobkov s ich obsahom. Pokožku môže dráždiť aj metyakrylát, ktorý udržiava farbu na perách. Niektoré výskumy zase spájajú používanie rúžu s rozvojom chronickej a ťažkej artritídy alebo choroby nazývanej systémový lupus. Ten ovplyvňuje stav pokožky, kĺbov a vnútorných orgánov vrátane obličiek. Čím dlhšie žena rúž používa, tým je riziko vzniku týchto zdravotných ťažkostí väčšie.
Rúže s obsahom olova zase spôsobujú pomalú otravu. Olovo sa hromadí v tele a časom môže vyvolať poškodenie mozgu a nervového systému. Obzvlášť zraniteľné sú tehotné a dojčiace matky, lebo olovo sa dostáva cez placentu alebo materské mlieko do krvi dieťaťa. Olovo obsahujú najmä rúže, v ktorých výrobca avizuje obsah minerálnych látok. Pomer olova k ostatným látkam v kozmetike sa líši podľa farebných pigmentov. Pravidlom býva, že čím je odtieň intenzívnejší, tým je hladina olova vyššia. Lepšie pre zdravie je teda používať svetlejšie až priesvitné odtiene.
Methylisothiazolinone (MIT) je konzervačná zložka, ktorá sa začala používať v americkej kozmetike zhruba pred 10 rokmi spolu s methylchloroisothiazolinone (MCI). Po parabénoch sú v súčasnosti tieto zložky jedny z najrozšírenejších ako konzervanty (často sa uvádzajú pod názvom Kathon CG). Nachádzajú sa nielen v zmývateľných produktoch ale aj čistiacich prostriedkoch pre domácnosť. Krátko po ich uvedení na trh s kozmetikou sa objavila štúdia, ktorá poukázala spojitosť týchto dvoch zložiek s mutáciou génov u živočíchov. Ďalšie štúdie potvrdili MIT ako silný alergén.
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- Top 15 Toxic Ingredients to Avoid in Cosmetics
- 18 Ingredients a Clean Cosmetic Chemist Would Avoid
- How to Steer Clear of Toxic Makeup Ingredients