História zákazu testovania na zvieratách
História zákazu testovania kozmetických prípravkov na zvieratách
História zákazu testovania kozmetických prípravkov na zvieratách sa v EÚ začala písať v roku 1993. Do tohto roku boli na účely testovania kozmetiky využívané najmä myši, potkany, králiky či ošípané. V tomto roku padol v Európskom parlamente prvý návrh na zákaz predaja kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách. Do platnosti mal však vojsť až v roku 1998. Výrobcovia tak mali dlhých 5 rokov na to, aby vyvinuli alternatívne postupy testovania svojich výrobkov. Ani tento čas však nebol postačujúci a preto sa z dôvodu nedostatku alternatívnych riešení v roku 1997 odložila platnosť zákazu až na rok 2000. V roku 2004 vstúpil do platnosti zákaz testovania hotových kozmetických výrobkov na zvieratách, o 5 rokov neskôr, teda v roku 2009 začal tiež platiť zákaz testovania zložiek kozmetických výrobkov na zvieratách. V tomto období bol tiež zakázaný predaj niektorých výrobkov testovaných na zvieratách, avšak testovanie bolo stále povolené v prípade najzložitejších výskumov zdravotných účinkov na ľudí ako je napríklad vznik rakoviny či pôsobenie alergénov.
80% krajín sveta stále povoľuje testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách. Napríklad v Číne je testovanie kozmetického produktu na zvieratách ešte stále podmienkou vstupu na trh. Ak však chcú kozmetické firmy z celého sveta predávať svoje výrobky spotrebiteľom krajín Európskej únie, musia na testovanie používať alternatívne metódy testovania. 20.2.2018 prijal parlamentný výbor pre životné prostredie uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom žiada globálny zákaz testovania kozmetiky na zvieratách a tiež predaj novo testovaných produktov od roku 2013. Parlament v tomto uznesení zdôrazňuje, že práve zákazom testovania kozmetiky na zvieratách z roku 2013 dokazuje, že takéto testovanie nemá žiadne opodstatnenie a tiež neohrozuje rozvoj kozmetického odvetvia.
Testovanie na zvieratách sa nahradilo alternatívami, pri ktorých nie sú prítomné zvieratá, napríklad odoberanie vzoriek ľudských tkanív a testovanie látok na nich v testovacej rúrke, uskutočňovanie experimentov pomocou počítačových modelov a programov, sledovanie veľkého množstva štatistických údajov. Kozmetické zložky a ich výrobky musia byť pre zákazníkov bezpečné a za bezpečnosť sú zodpovední výrobcovia kozmetiky. Tí musia disponovať údajmi o bezpečnosti daného kozmetického výrobku, ktoré podporujú jeho používanie. Pokiaľ výrobca takéto údaje o bezpečnosti nemá k dispozícii, svoje výrobky nemôže ponúkať na predaj spotrebiteľom.
Bohužiaľ, nie. Hoci v krajinách Európskej únie nie je možné výrobcom ponúkať kozmetické výrobky testované na zvieratách a teda zvieratá viac kvôli kozmetike netrpia, neplatí to pre výrobcov napríklad poľnohospodárskych a priemyselných chemikálií, farieb, či dokonca prísad do jedla. Všetky výrobky takýchto kategórií môžu teda byť naďalej testované na zvieratách. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2016 je však až 89% opýtaných názoru, že EÚ by mala pre podporu povedomia o význame ochrany práv zvierat robiť viac. Až 90% občanov EÚ totiž považuje za dôležité zabezpečiť vysoké štandardy ochrany zvierat po celom svete.
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- What Is Animal Testing in Cosmetics?
- Cosmetics : What are the alternatives to animal testing?
- Cruelty Free International